high hopes

Príbeh krásneho zlomku jedného života

Určené Marcelovi...

Tak silná, tak čistá, tak nevinná a absolútne nesmrteľná.

Minulú noc som nemohla zaspať. Sedela som na posteli a nechala plynúť svoje myšlienky. Skákali z detstva až po dnes, od úplných drobností po pre mňa zásadné veci... Vracala som sa do čias, keď som svet považovala za svojho nepriateľa, do čias, keď som mala pocit, že mi všetci ubližujú a nikto ma nechápe. Hľadala som ten zlom, keď sa z tohoto utrápeného dieťaťa stal až chorobný optimista a milovník života - takého aký prichádza.

Kto je silnejší?

Pred dvomi dňami som si tu vylievala pocity v článku "Čo vlaste chcem?". Nečakala som, že budú stačiť dva dni na to aby som sa našla, aby sa mi všetko v hlave usporiadalo a dalo sa v tom zorientovať...

Zas som sa raz stratila vo svojich myšlienkach, v sebe samej... Zas som si položila otázku "Čo vlastne skutočne chcem?" a po dlhšom čase zas neviem nájsť istotu... zmysel toho, o čo sa snažím, o čo bojujem... Nemám rada tento pocit. Musím to dať von, to je všetko.

Prečo sa mám cítiť previnilo, keď neprispejem zakaždým, keď ma niekto zastaví na ulici? Necítim sa tak...

Počula som rôzne názory na tému matematika. Nemôžem povedať, že častejšie sa stretávam s tými negatívnymi, pretože by som klamala. Ale je pravda, že len veľmi zriedkavo začujem vyložene kladný postoj, nejaké úprimné nadšenie pre túto jedinečnú vedu. Medzi dospelými je rozšírený prevažne postoj uznávania, ale zaťatého neporozumenia na základe predsudkov a odtiaľ plynúceho nezáujmu až odmietania. Prečo vznikajú tieto predsudky?

Chcem len konečne raz dať dokopy ako je to vlastne so mnou a s vierou...